Tiene minulosti
Za bránou Osvienčimu nádej sa strácala,
v studenom dyme sa ľudskosť strácala.
Vlaky ich viezli, nikto nevedel kam,
ostali len tiene a prázdny chrám.
Birkenau dymom oblohu pohltil,
kto tam raz vošiel, domov sa nevrátil.
Deti i starci mizli v tom prachu,
slzy sa vpísali do večného strachu.
Hviezdy na šatách pálili v hrudi,
znamenie viny pre nevinných ľudí.
Človek bol číslo, nie tvár ani hlas,
osud sa zlomil a zhasol ich čas.
Komory dusné brali im dych,
posledné kroky sa menili v krik.
Tí, čo už klesli, tí nevstali viac,
strela im zobrala posledný čas.
Osvienčim stojí – tichý a mrazivý,
svedectvo zločinu navždy krvavý.
História šepká, prosí a kričí:
„Nech sa už nikdy človek nezničí.“
A tak sa pýtame, kam kráča svet?
Čo znamená láska a čo hnev?
História prosí, pravda nás chráni,
nech sa už nikdy človek nezvráti.
Jessica Rybárová, IV.B
V dňoch 30.9. – 1.10.2025 sme navštívili našich severných susedov - Poľsko. Okrem koncentračných táborov v Osvienčime sme absolvovali exkurziu v soľnej bani vo Wieliczke a prezreli sme si aj Krakow – najnavštevovanejšie mesto Poľska.
Aj napriek daždivému počasiu sme prežili dva dni plné zážitkov rôzneho charakteru. Koncentračné tábory v nás umocnili presvedčenie, že ľudstvo je schopné tých najhorších zverstiev a soľná baňa spolu s veľkolepým historickým Krakovom nám dokázali, že to isté ľudstvo dokáže neuveriteľné a veľkolepé veci.
Zostáva len veriť, že súčasná generácia si toto všetko uvedomuje a nikdy nezabudne!
